Veľký piatok
Veľký piatok - veľký sviatok, hlavne ten kresťanský. Precítenie udalostí spred dvetisíc rokov sme si nechali na večerný čas, nateraz sme sa vybrali rýchloloďou na Egadské ostrovy, ktoré sú vzdialené od Trapani približne hodinu plavby. Je to súostrovie štyroch ostrovov (Favignana, Marettimo, Levanzo, Formica), ktoré je veľmi obľúbené medzi turistami, sú tam malé rodinné hotely a krásne pláže. Kto túži po kľudnej dovolenke alebo robinsonáde, je na tej správnej stredomorskej adrese. My sme vystúpili na ostrove Favignana (má tvar motýľa) a je najväčší zo súostrovia. Prenajali si na deň auto a celý ostrov prešli krížom - krážom. Môžete si požičať aj skúter alebo bicykel, ale neuvidíte na ostrove všetko. Záleží, v akom ročnom období tam prídete, a aké bude práve počasie. My sme Favignanu spoznávali podľa mapy, na ktorej boli vyznačené turisticky zaujímavé miesta, hlavne útesy, majáky, romantické zátoky a malebné pláže. Egadské ostrovy sú známe hlavne rybolovom, tí najlepší lovci tuniakov bývajú na ostrove Marettimo a sú to drsní chlapi. Na Favignane môžete navštíviť historickú továreň na spracovanie tuniakov (Stabilimento Florio Tonnara), nachádza sa hneď vedľa hlavného prístavu ostrova. Založil ju Vinzenzo Florio, šikovný palermský obchodník, ktorý nakoniec všetky ostrovy aj vlastnil. Zbohatol na obchode s vínom z Marsaly, a na spracovaní a konzervovaní tuniakov. Kto by sa chcel viac dozvedieť o tejto zámožnej rodine zo Sicílie, nech navštívi u nás doma kníhkupectvo a kúpi si trilógiu Floriovci - nekorunovaní králi Sicílie, Rozkvet impéria a Úpadok kráľov Sicílie. Ak to prečítate ešte pred cestou, uvidíte, ako vás to bude na mieste viac baviť. Odporúčame.
Na Egadoch (náš slangový výraz) musíte ochutnať čerstvého tuniaka, kde inde vám ho lepšie pripravia, kde inde vám bude viac chutiť, ak nie napríklad na Favignane. Musíte ale počkať do večera, keď sa otvoria reštaurácie. Ak by ste už od hladu nevydržali, alebo sa vracali skôr loďou späť do Trapani, tak si kúpte aspoň tuniakové panini (žemla s tuniakom), je tiež vynikajúca.
Sme späť, v Trapani, procesia Veľkého piatku už beží v plnom prúde, a je najväčšou svojho druhu na celej Sicílii. Trvá presne dvadsaťštyrihodín - od rána do rána. Bývali sme v absolútnom centre mesta, na prvom poschodí s balkónom a sprievod prechádzal práve tou našou ulicou opakovane niekoľko krát. Bol to úžasný zážitok, hlavne keď pod našimi oknami zoradený sprievod spieval a hral biblické piesne za výrazného povzbudzuvania duniacich bubnov. Ešte teraz, keď si na to spomenieme, to hlboko prežívame. Celé mesto nespí, malé deti, dospievajúca mládež, mladí, starí, všetko je na nohách do bieleho rána. Aj my, ako diváci veľmi intenzívne vnímame historické udalosti ukrižovania Krista, sprievod nesie na pleciach biblické zobrazenie krížovej cesty, horia na nich sviečky, horúci vosk im steká na obleky, na holé ruky, aj do tváre, ale nikto nepustí ťažké bremeno, ktoré si nesie aj svojim životom. Veľkolepé, úžasné, ohromujúce a citovo vypäté. V nemom úžase sme tam stáli, križovali ulice, aby sme videli celú procesiu, ktorá absolútne zaplnila centrum mesta. Do postele sme sa dostali až okolo štvrtej ráno, na chvíľu zaspali a potom prišli naši hostitelia..., a teraz niečo o nich, ako som šlúbil na zelený štvrtok.
Bývali sme v byte starej sicílskej rodiny, ktorý si dedia z generácie na generáciu. Cena štyridsať euro za noc, pre dvoch dospelých aj s raňajkami bola nízka, ale pre nich niečo znamenala. Keď mali hostí, tak ho uvoľnili a išli bývať do malého letného domčeka na predmestí Trapani. Pri prvom stretnutí sme sa opýtali, kde budeme raňajkovať? Povedali nám, že nám raňajky prinesú, čo by sme si priali? Mali sme chuť na sladké, nosili nám čerstvé croissanty, všakovaké domáce koláče a kávičku už urobili na mieste, espresso aj kapučíno. Aj tak bolo, dohodli sme sa vždy o ôsmej ráno. Keď prestreli a sadli sme si k stolu, tak aj oni ostali sedieť s nami. Nevedeli sme, či začať jesť, kedy odídu, ale nikde sa nezberali. Pochopili sme, že čakajú kým zjeme, aby mohli upratať a prísť na druhý deň. Trochu čudné, za to autentické. Konverzácia sa medzi nami potom rozbehla, že druhé raňajky by nám už pri stole chýbali. Dozvedeli sme sa veľa o ich rodine, porozprávali nám o svojom živote, kde pracovali, ako si teraz prenájmom privyrábajú. Na oplátku sme k nim boli úprimní aj my, so svojim súkromím. Vzájomne sme si pozerali rodinné fotky v mobiloch a boli pyšní, každý na tých svojich. Zaujímala ich naša práca, dcéra Dorotka, pomery na Slovensku, ale ani nevedeli, kde to je. Taká turistická exotika. Vždy nám poradili, čo si máme kde pozrieť, na čo si dať pozor, boli veľmi milí. Až na to, že sicílčina nie je taliančina, mali sme čo robiť, aby sme sa správne pochopili.
Pripomínalo nám to pár nezabudnuteľných večerí v Toskánsku, keď sme s domácimi sedeli pri jednom stole a jedli zo spoločného hrnca. Žiadny jedálny lístok, ale poctivé päťchodové menu, chutilo to vždy fantasticky. Ostaňme spolu ale na Sicílii, čaká nás Biela sobota aj Veľkonočná nedeľa, je o čom porozprávať.
Buena notte Il secondo giorno!
Veľká Noc na Sicílii
Veľkonočné sviatky ponúkajú dostatok času na spoznávanie európskych regiónov, prelety do cieľových destinácii trvajú prevažne do dvoch hodín a je z čoho vyberať. My sme sa s manželkou Zuzkou rozhodli vycestovať na západnú Sicíliu, ktorá je najväčším ostrovom v Stredomorí. Nachádza sa na juhu Talianska, delí sa na deväť provincií, a v tomto cestopise spoločne navštívime dva z nich - Trapani a Palermo. Doma sme si pripravili bohatý a podrobný cestovný itinerár, predsa len štyri dni (štvrtok-nedeľa) treba časovo synchronizovať, improvizácia na mieste by bola veľkou stratou času. Ubytovanie sme rezervovali cez Booking.com v centre mesta Trapani, autopožičovňu vyriešili u Sicily by Car, ktorá ma kanceláriu priamo v letiskovej hale.
Nebudem vás viac napínať siahodlhým úvodom, vitajte na mojich stránkach www.waczlav.com, ktoré sú zamerané prevažne na cestovanie s karavanom. Čas od času tu nájdete aj cestopisy, ktoré nie sú s kempovaním spojené, ale podľa mňa sú tiež nemenej zaujímavé.
Vitajte na Sicílii!
Zelený štvrtok
Letisko Vincenzo Florio Airport je malé letisko neďaleko Trapani, pravidelnú linku z Bratislavy sem prevádzkuje spoločnosť Ryanair, vždy vo štvrtok ráno tam a v nedeľu večer späť - domov. Po pristátí a vystúpení z lietadla sme si prevzali v požičovni malé SUV Opel Mokka a naša prvá cesta viedla do mesta Marsala. Mali sme tam tri ciele - dobre sa naraňajkovať, potom ochutnať slávne Marsalské víno a navštíviť Saline Di Trapani. Ale poďme pekne poporiadku...
Sladké raňajky milujem, bežne si ich doma nedávam, ale v Taliansku? Tak to áno, a keď som prvý krát zahryzol do croissantu plneného pistáciovým krémom, zapil našlahaným kapučínom a rozhliadol sa okolo po barokovom centre mesta Marsala, vedel som, "že som". Po dvojhodinovom lete nám to padlo vhod, v miestnej pasticcerii sme si oddýchli, započúvali sa do všadeprítomnej taliančiny a vybrali na prechádzku mestom, ktoré je architektonickým barokom. Taliansko milujeme, navštívili sme už všetky regióny, niektoré opakovane, najviac Toskánsko. Ale späť k Sicílii - vyšlo nám dobré počasie, slnečné lúče už v tomto období sú príjemne teplé, a to bol začiatok nášho výletu. Presunuli sme sa na ďalšiu zastávku, k neďalekým salinám, čo sú plytké morské polia na spracovanie soli, ktoré strážili unikátne veterné mlyny (mulini). Soľ z tejto oblasti sa považuje za najlepšiu v Taliansku. Tu sme si dopriali druhú kalorickú nálož, sicílsku trubičku cannoli a pistáciovú tortičku. K tomu sme degustovali skvelé dezertné Marsalské víno, ktoré sa vyrába v troch kategóriach (suché, polosuché, sladké). Sladké veľmi pripomína sherry z južného Španielska, ja som vypil jednen pohárik (povolená hranica 0,5percenta alkoholu za volantom), Zuzka dala všetky tri druhy degustačných kalíštekov, ale aj po nich zvládla navigáciu na výbornú.
Bolo už popoludní, a my sme mali v pláne navštíviť ešte historické mestečko Erice (antický názov je Eryx), ktoré sa vypína vysoko na skale pri Trapani. Nazývané je aj "mestom v oblakoch", je to spojené so zvláštnym klimatickým javom, spôsobeným výrazným výškovým rozdielom medzi morom a mestom. Vrchol býva často zahalený hmlou, ale keď ustúpi, naskytne sa vám nádherný výhľad na Trapani, neďaleké Egadské ostrovy a na krásnu zátoku s plážami San Vito Capo.
Boli sme tu už po druhý krát, pred siedmimi rokmi sme absolvolali okruh Sicíliou, vtedy sme ju prešli kolom-dokola za dva týždne. Máme doma odtiaľto suvenír - krásnu keramickú misu na ovocie s ručne maľovanými antickými motívmi. Slniečko už začalo byť unavené, ochladilo sa, tak sme sa išli ubytovať. Zavolali sme hostiteľom, že na adrese budeme o hodinku, aby nás čakali.
Privítal nás postarší pán s manželkou, ukázali nám kde môžeme parkovať a poukazovali nám ich byt. Nevedeli po anglicky ani "ň", tak sme prešli na taliančinu. Hneď ožili, boli zvedaví odkiaľ sme a ako to u nás prebieha s epidémiou. Bolo ešte covidové obdobie, ale rúška sa už používali len minimálne. Ja sa o domácich hostiteľoch zmienim na inom mieste tohto cestopisu, bola s nimi fakt sranda, ale nateraz to o nich stačí. Po ubytovaní nám poškvrkotalo v brušku, bolo akurát deväť hodín večer, ideálne na sicílsku večeru. Čo tak ochutnať morské plody s čerstvým šalátom a zapiť Franciacortou, čo je nadkategória Prosecca? Takmer sme robili v podniku záverečnú, odchádzali sme krátko po polnoci, v meste bolo ešte živo.
Buena notte Il primo giorno!
Veľký piatok
Veľký piatok - veľký sviatok, hlavne ten kresťanský. Precítenie udalostí spred dvetisíc rokov sme si nechali na večerný čas, nateraz sme sa vybrali rýchloloďou na Egadské ostrovy, ktoré sú vzdialené od Trapani približne hodinu plavby. Je to súostrovie štyroch ostrovov (Favignana, Marettimo, Levanzo, Formica), ktoré je veľmi obľúbené medzi turistami, sú tam malé rodinné hotely a krásne pláže. Kto túži po kľudnej dovolenke alebo robinsonáde, je na tej správnej stredomorskej adrese. My sme vystúpili na ostrove Favignana (má tvar motýľa) a je najväčší zo súostrovia. Prenajali si na deň auto a celý ostrov prešli krížom - krážom. Môžete si požičať aj skúter alebo bicykel, ale neuvidíte na ostrove všetko. Záleží, v akom ročnom období tam prídete, a aké bude práve počasie. My sme Favignanu spoznávali podľa mapy, na ktorej boli vyznačené turisticky zaujímavé miesta, hlavne útesy, majáky, romantické zátoky a malebné pláže. Egadské ostrovy sú známe hlavne rybolovom, tí najlepší lovci tuniakov bývajú na ostrove Marettimo a sú to drsní chlapi. Na Favignane môžete navštíviť historickú továreň na spracovanie tuniakov (Stabilimento Florio Tonnara), nachádza sa hneď vedľa hlavného prístavu ostrova. Založil ju Vinzenzo Florio, šikovný palermský obchodník, ktorý nakoniec všetky ostrovy aj vlastnil. Zbohatol na obchode s vínom z Marsaly, a na spracovaní a konzervovaní tuniakov. Kto by sa chcel viac dozvedieť o tejto zámožnej rodine zo Sicílie, nech navštívi u nás doma kníhkupectvo a kúpi si trilógiu Floriovci - nekorunovaní králi Sicílie, Rozkvet impéria a Úpadok kráľov Sicílie. Ak to prečítate ešte pred cestou, uvidíte, ako vás to bude na mieste viac baviť. Odporúčame.
Na Egadoch (náš slangový výraz) musíte ochutnať čerstvého tuniaka, kde inde vám ho lepšie pripravia, kde inde vám bude viac chutiť, ak nie napríklad na Favignane. Musíte ale počkať do večera, keď sa otvoria reštaurácie. Ak by ste už od hladu nevydržali, alebo sa vracali skôr loďou späť do Trapani, tak si kúpte aspoň tuniakové panini (žemla s tuniakom), je tiež vynikajúca.
Sme späť, v Trapani, procesia Veľkého piatku už beží v plnom prúde, a je najväčšou svojho druhu na celej Sicílii. Trvá presne dvadsaťštyrihodín - od rána do rána. Bývali sme v absolútnom centre mesta, na prvom poschodí s balkónom a sprievod prechádzal práve tou našou ulicou opakovane niekoľko krát. Bol to úžasný zážitok, hlavne keď pod našimi oknami zoradený sprievod spieval a hral biblické piesne za výrazného povzbudzuvania duniacich bubnov. Ešte teraz, keď si na to spomenieme, to hlboko prežívame. Celé mesto nespí, malé deti, dospievajúca mládež, mladí, starí, všetko je na nohách do bieleho rána. Aj my, ako diváci veľmi intenzívne vnímame historické udalosti ukrižovania Krista, sprievod nesie na pleciach biblické zobrazenie krížovej cesty, horia na nich sviečky, horúci vosk im steká na obleky, na holé ruky, aj do tváre, ale nikto nepustí ťažké bremeno, ktoré si nesie aj svojim životom. Veľkolepé, úžasné, ohromujúce a citovo vypäté. V nemom úžase sme tam stáli, križovali ulice, aby sme videli celú procesiu, ktorá absolútne zaplnila centrum mesta. Do postele sme sa dostali až okolo štvrtej ráno, na chvíľu zaspali a potom prišli naši hostitelia..., a teraz niečo o nich, ako som šlúbil na zelený štvrtok.
Bývali sme v byte starej sicílskej rodiny, ktorý si dedia z generácie na generáciu. Cena štyridsať euro za noc, pre dvoch dospelých aj s raňajkami bola nízka, ale pre nich niečo znamenala. Keď mali hostí, tak ho uvoľnili a išli bývať do malého letného domčeka na predmestí Trapani. Pri prvom stretnutí sme sa opýtali, kde budeme raňajkovať? Povedali nám, že nám raňajky prinesú, čo by sme si priali? Mali sme chuť na sladké, nosili nám čerstvé croissanty, všakovaké domáce koláče a kávičku už urobili na mieste, espresso aj kapučíno. Aj tak bolo, dohodli sme sa vždy o ôsmej ráno. Keď prestreli a sadli sme si k stolu, tak aj oni ostali sedieť s nami. Nevedeli sme, či začať jesť, kedy odídu, ale nikde sa nezberali. Pochopili sme, že čakajú kým zjeme, aby mohli upratať a prísť na druhý deň. Trochu čudné, za to autentické. Konverzácia sa medzi nami potom rozbehla, že druhé raňajky by nám už pri stole chýbali. Dozvedeli sme sa veľa o ich rodine, porozprávali nám o svojom živote, kde pracovali, ako si teraz prenájmom privyrábajú. Na oplátku sme k nim boli úprimní aj my, so svojim súkromím. Vzájomne sme si pozerali rodinné fotky v mobiloch a boli pyšní, každý na tých svojich. Zaujímala ich naša práca, dcéra Dorotka, pomery na Slovensku, ale ani nevedeli, kde to je. Taká turistická exotika. Vždy nám poradili, čo si máme kde pozrieť, na čo si dať pozor, boli veľmi milí. Až na to, že sicílčina nie je taliančina, mali sme čo robiť, aby sme sa správne pochopili.
Pripomínalo nám to pár nezabudnuteľných večerí v Toskánsku, keď sme s domácimi sedeli pri jednom stole a jedli zo spoločného hrnca. Žiadny jedálny lístok, ale poctivé päťchodové menu, chutilo to vždy fantasticky. Ostaňme spolu ale na Sicílii, čaká nás Biela sobota aj Veľkonočná nedeľa, je o čom porozprávať.
Buena notte Il secondo giorno!
Biela sobota
Palermo je hlavné mesto Sicílie, aj hlavným mesto zločinu (však si ešte možmo pamätáte na Cataniho, alebo Montalbana), mestom mnohých tvárí a kultúr, pouličných "strítfúdov", k tomu temperamentní obyvatelia, no poviem vám, Palermo nikdy, ale nikdy vo svojom sicílskom itinerári nevynechajte. Treba si dať ale pozor na okrajové časti mesta, tam sme sa pri našej prvej návšteve omylom zatúlali, a nebolo nám všetko jedno. Po zemi ležali mŕtve psy, mačky, pachy ani neviem opísať, tieto getá sú obývané výhradne čiernymi prisťahovalcami z Afriky , ktorí sú mimoriadne nebezpeční. Vám to však nehrozí, keď neupustíte historické centrum, ktoré je dostatočne veľké a bohaté na pamiatky, tak budete ok.
Ja by som Palermo definoval v troch oblastiach, ktoré som navnímal osobne, a ktoré potom predurčujú váš pohyb po meste.
Palermo ako barokné mesto - je to najlepšie vidieť na turistických miestach ako sú Quattro Canti (križovatka štyri rohy) a vo štvrtiach Vuccíria a Kalsa
Palermo a byzantské poklady - to sú momumenty, ako Palazzo dei Normanni s kaplnkou Cappella Palatina, Palazzo della Zisa a Palazzo Reale, kostoly San Giovanni degli Eremita, Santa Maria dell'Ammiraglio a San Cataldo, katedrálu Santa Vergine Maria Assunta, most Ponte dell 'Ammiraglio
Palermo pôžitkárske - navštívte hlučné tržnice plné života s väzbami na arabský svet a blízkosť severnej Afriky, v starom meste vám neservírujú taký gastronomický zážitok, že naň tak rýchlo nezabudnete , tu sa musíte najesť, tu to bolo pre nás naj z celého Palerma, lebo kde inde spoznáte život palermčanov, keď nie na ulici pri plnom hrnci?
Spoznávanie Palerma je najlepšie peši, alebo sa povoziť na konskom záprahu. Keď sme sa opýtali pri zástupe kočov, kto je teraz na rade, tak postarší kočovník zakričal na plné hrdlo "Antóóónióó", bolo to tak silné zvolanie, že to bolo počuť až do vedľajšej ulice, do kaviarne, kde náš sprievodca Antonio sedel na káve. Pribehol raz-dva, bol to mladý "sympatico" palermčan, ktorý nás dve hodiny vozil v koči po Palerme. Mal celkom dobrú angličtinu, pri svojom výklade o historických budovách, ktoré sme míňali prechádzal z rodného jazyka k anglánom a naspäť. Nasmiali sme sa spolu, bol veľmi vtipný, raz zastavil tu, raz tam, erudovane porozprával o miestach, kde sme sa práve nachádzali. Spomenul nám aj tienisté stránky mesta, neobišli sme ani veľký dominantný pomník prokurátorov Falkoneho a jeho blízkeho spolupracovníka Borsallina, ktorí boli zavraždení a popravení sicílskou mafiou v roku 1992. Okrem iného nám porozprával aj o obyčajnom živote v Palerme, o sebe, o svojej rodine, bože to bolo ako keď sa s niekým poznáte aspoň týždeň. Jeho bravúrne manévrovanie s kočom a koníkom uprostred rušnej premávke v centre mesta, medzi stovkami áut bolo veľké dobrodružstvo, ale asi len pre nás. Antonio sa cítil na koni ako doma, ... aké smerovky, ... aká červená na semafóre, tam funguje len mimika tváre, reč tela, a samozrejme prednosť má turista. To je tiež Palermo...
Buena notte Il terzo giorno!
Veľkonočná nedeľa
V deň odletu zo Sicílie (až o deviatej večer) sme mali pred sebou ešte celý deň s pestrým programom. Dopoludnia sme navštívili archeologický skanzen starovekého náleziska Segestu. Bolo to významné mesto Elymov, starovekej civilizácie, ktorá žila na Sicílii a prevzala kultúru od gréckych Trojanov. Z najzachovalejších pamiatok mesta ostali antický chrám a rímske divadlo. Stavba chrámu je z 5. storočia pred. n.l. a nebol nikdy dokončený. Je jeden z najlepšie zachovalých chrámov na Sicílii, má tridsaťšesť dórskych stĺpov, ktoré obopínajú pôdorys o rozmeroch 26 x 60 metrov. Umiestnenie tohto archelogického miesta je úžasné, nachádza sa na odľahlom mieste nad hlbokým údolím uprostred vysokých hôr. Z parkoviska k pamiatke premáva pravidelná kyvadlová doprava a je v cene lístka. Miesto je úžasné aj svojimi výhľadmi po okolí, napríklad na horu Monte Erice, kde sme boli vo štvrtok, alebo na prístav Castellmmare del Golfo, kde sa pôjdeme o chvíľu pozrieť a naobedovať.
Castellmmare del Golfo, je malé prístavné mestečko s nádhernou prírodnou scenériou. Z jednej strany prístav chránia vysoké skaliská a z druhej strany je polkruhová zátoka s tyrkysovou farbou mora. Taliani cez sviatky, ale hlavne na Veľkonočnú nedeľu chodia celé rodiny na slávnostný obed do reštaurácie. Mali sme problém si nájsť voľné miesto, všetko bolo rezervované, ale podarilo sa nám, zrejme v tej najlepšej na tomto mieste. V Ristorante la Cambusa varia fantasticky, dvetisícsedemstodvadsaťšesť recenzií hovorí za všetko. Bol to skutočne slávnostný obed a gastronomický zážitok - losos s mandarinkami, čierna sépia s ikrami, pasta, predjedlo panini s čerstvou lokálnou šunkou, svieže biele vínko, a dolce, ...a dolce bolo sladučké a ľahučké.
Ďalej sme pokračovali do prírodnej rezervácie "Riserva Naturale dello Zingaro". Je to sedemkilometrový úsek pobrežia, kde žijú vzácne orly jastrabie, a ďalších viac ako štyridsať druhov vzácneho vtáctva. Sú tu tiež stovky chránených rastlín, z ktorých niektoré sa vyskytujú len na tomto mieste. Rezerváciu môžete prejsť peši, cez leto sa pri tom aj okúpať v malebných zátokách, alebo loďou pozorovať pobrežie. Je to také malé Cinque Terre, ale na Sicílii, bez farebných domčekov, zato však s bohatou flórou a faunou.
Poslednou zastávkou bolo mestečko Scopello, ktoré už viac okúzľujúce byť nemôže. Biele domčeky, dláždené ulice z hladkých kameňov a historická tonnara na pobreží. Opäť zákusok, vínko, kávička, veď kto by na Sicílii riešil kalórie, to si nechajme na doma. K tej tonnare ešte, je to platená prehliadka, vlastne pár kamenných domov vzájomne poprepájaných s priamym vstupom do mora. Donedávna tu žili lovci tuniakov, ktorí ich pri love nahnali do zátoky, rozbalili siete, aby boli v pasci a nemohli ujsť na šíre more. Potom ich na plytčine pozabíjali, vytiahli z mora von a spracovali. Na tomto mieste vznikli aj zábery do hollywoodského filmu Dannyho parťáci 2 a jedná epizoda sa tu natáčala aj zo seriálu inšpektor Montalbano.
Addio Sicilia!
Záver "Conclusione"
Už sa stmieva, náš pobyt na Sicílii sa blíži ku koncu. Odovzdali sme požičané auto, dobre nám poslúžilo, a bez neho by to nebolo ono. Máme dve hodiny do odletu, sedíme už odbavení v letiskovej hale a pomaly rekapitulujeme udalosti uplynulých dní.. Hneď som vedel, že musím napísať tento cestopis, že to môže iných inšpirovať a snáď aj pobaviť. Výlet sa nám moc páčil, boli to tri noci a plné štyri dni, ktoré mali cestovateľský spád. Západná časť Sicílie je nádherná, je tam dobré letecké spojenie, ak pôjdete na dlhšie, určite navštívite toho oveľa viac. Nespomenul som najkrajšie pláže na ostrove (pozabudol som, keďže sme sa nekúpali), ktoré sa nachádzjú práve v západnej časti, v oblasti San Vito lo Capo. Už teraz, keď dopisujem posledné riadky viem, že sa k písaní o Sicílii ešte niekedy vrátim. Z prvej návštevy máme veľa zážitkov, podelím sa s vami o ne. Jednu však teraz spomeniem, ako som sa sám, nezodpovedne a bez vody vybral na túru okolo hory Monte Cofano. Je to chránená rezervácia, plná čiernych zmijí a ja som bol pol dňa medzi nimi. Bolo to v júli, štyridsať stupňou celzia, skalnatý terén, kde som sa pohol, odtiaľ na mňa niečo syčalo. Bolo to veľmi napínavé, sú to tie najjedovatejšie "červíky" na Sicílii. Ale o tom viac inokedy...
Ciao, amici!